Lat.: Symphytum officinale

Čeľaď: Borákovité (Boraginaceae)

Trváca liečivá rastlina známa svojimi mimoriadnymi schopnosťami podporovať hojenie poranení a zlomenín. Kostihoj lekársky od nepamäti patrí k dôležitým bylinám ľudového liečiteľstva – pre svoje hojivé, protizápalové a regeneračné účinky si vyslúžil pomenovania ako “rastlina na spájanie kostí”. Jeho slovenský názov doslova vyjadruje schopnosť „hojiť kosti“.

Rodové meno Symphytum pochádza z gréckeho symphyo („spájať“), čo vystihuje tradičné využitie pri liečení zlomenín.

Botanická charakteristika

Botanicky patrí kostihoj do čeľade borákovitých, rodu Symphytum, ktorý zahŕňa okolo 30–40 druhov trvácych bylín. Kostihoj lekársky je trváca bylina s hrubým kolovitým koreňom a dosahuje výšku okolo 50–100 cm​.

Jeho koreňový systém tvorí mohutný hlavný koreň čiernej farby (na priereze belavý), z ktorého vyrastajú bočné korienky – koreň je šťavnatý, obsahuje hojne slizových látok a alantoínu.

Stonka je vzpriamená, často jemne ryhovaná až hranatá​, bohato rozkonárená najmä v hornej časti a celá pokrytá drsnými štetinovitými chĺpkami.

Listy sú striedavé, podlhovasto kopijovité (dolné aj elipsovité), s drsným povrchom a výraznou žilnatinou. Dolné listy bývajú väčšie (dlhé 15–25 cm) a zužujú sa do krátkeho listového stopky, kým horné listy prechádzajú zúženou bázou plynulo na stonku (tzv. zbiehavé listy)​. Čepeľ listov je celistvá, na okrajoch jemne zvlnená, a na líci tmavozelená.

Celá rastlina (stonky aj listy) je výrazne chlpatá – chĺpky sú tuhé a drsné na dotyk, čo je charakteristický znak celej čeľade borákovitých.

Kvety sú usporiadané v súkvetiach nazývaných závinky, ktoré vyrastajú z pazúch listov na koncoch stoniek. Ide o typické skrutcovité súkvetie borákovitých, kde kvety visia v jednostrannom zakrivenom strapci. Jednotlivé kvety sú rúrkovitého tvaru, zvončekovité, s päťzubým okrajom. Ich farba je najčastejšie fialová až purpurovo-ružová, môže však byť aj bledoružová, krémovo biela alebo jemne žltkastá (farebnosť môže variovať aj v závislosti od poddruhu či hybrida). Koruna kvetu je zrastená, trubičkovitá, asi 1–2 cm dlhá. Vnútri kvetu sa nachádza päť tyčiniek a nektárové výrastky, ktoré chránia nektár pred vymývaním dažďom. Kvet je výrazne medonosný – produkciou nektáru láka čmeliaky a včely s dlhším sosákom.

Plodom je tvrdka – po opelení sa kvet rozpadá na štyri oválne lesklé čierne tvrdky (semená) ukryté vo zvyškoch kalicha. Aj plody majú hladký povrch s drobnými hrbolčekmi a šíria sa najmä vodou alebo živočíchmi.

obrazok v ramci Kostihoj lekársky

Charakteristické znaky

Najtypickejším znakom kostihoja sú jeho prevísajúce rúrkovité kvety purpurovej farby, zhromaždené v kučeravých súkvetiach na koncoch olistených stoniek. Počas kvitnutia sa závinky postupne rozvíjajú a kvety sa postupne otvárajú smerom zvnútra von. Kostihoj tak môže mať naraz otvorené kvety aj púčiky v jednom súkvetí.

Nápadné sú tiež veľké drsné listy – na dotyk pôsobia akoby „ošmirgľované“ kvôli tuhým chĺpkom. Listy pri báze môžu dosahovať šírku aj cez 10 cm a tvoria akúsi prízemnú ružicu, zatiaľ čo na stonke sú užšie a pretiahnuté.

Ďalším znakom je čierny koreň – po vykopaní je tmavohnedo-čierny, zvonka hrboľatý, zvnútra však belavý a šťavnatý; pri narezaní z neho vyteká slizovitá lepkavá šťava. Práve pre túto „slizkosť“ koreňa ho v minulosti bylinkári prezývali “slizký koreň” a využívali ho na prípravu kašovitých obkladov.

Celá rastlina má sklon rásť v trsoch a časom vytvárať rozsiahle kolónie – aj vďaka tomu, že z odlomkov koreňa môžu vyrásť nové rastliny.

Z hľadiska anatómie a obsahu účinných látok je zaujímavé, že rôzne časti rastliny akumulujú odlišné zlúčeniny. Nasledujúca tabuľka ponúka prehľad hlavných skupín obsahových látok kostihoja, ich výskytu v častiach rastliny a účinkov, v zabuľke:

Skupina zlúčenín Konkrétne príklady Výskyt v rastline Hlavné účinky
Alantoín (dusíkatá látka) Alantoín (derivát kyseliny močovej) Koreň (0,6–0,7%), listy (menšie množstvá) Podporuje delenie buniek a rast nového tkaniva, urýchľuje hojenie rán a regeneráciu. Zjemňuje a zvláčňuje pokožku, napomáha hojeniu jaziev.
Slizové polysacharidy Slizy, fruktány (inulín), škrob Koreň, listy (vnútorné pletivá)​ Ochranné a hojivé – vytvárajú gélovitý film na povrchu rán a slizníc, čím upokojujú podráždenie, zvlhčujú a podporujú zacelenie poškodených tkanív.
Triesloviny (taníny) Kyselina rozmarínová, lithospermová; trieslovinové látky Koreň (4–6,5% tanínov)​, listy (vyšší podiel než koreň) Protizápalové a adstringentné (sťahujúce) účinky – znižujú krvácanie a vylučovanie tekutín z rán, pomáhajú uzatvárať rany. Pôsobia tiež mierne antimikrobiálne a antioxidačne.
Flavonoidy Deriváty kvercetínu a kaempferolu (rutín a i.) Listy (nižšie koncentrácie), kvitnúce vňaťové časti Antioxidačné pôsobenie – neutralizujú voľné radikály a chránia bunky. Prispievajú aj k protizápalovým účinkom (stabilizácia ciev, zníženie priepustnosti kapilár).
Terpenoidy a saponíny Oleanolová kyselina (triterpénový glykozid), beta-sitosterol (fytosterol) Koreň (triterpénové glykozidy), vňať (stopy) Protizápalové a protiedémové účinky – tlmia tvorbu opuchu. Saponíny môžu zlepšiť prekrvenie a vstrebávanie účinných látok. Fytosteroly prispievajú k regenerácii pokožky.
Pyrrolizidínové alkaloidy (PA) Echimidín, symfyrín, lycopsamín, intermedín, lasiocarpín Celá rastlina (najviac v koreni – až 100× viac než v listoch)​ Toxické účinky – poškodzujú pečeňové bunky (hepatotoxické), pri vyšších dávkach karcinogénne a mutagénne. Pre rastlinu samotnú slúžia ako ochrana proti bylinožravcom.

(Pozn.: Obsah a pomer jednotlivých látok sa mení počas roka – na jar býva viac aktívnych látok v listoch, na jeseň sa koncentrujú v koreňoch. Moderné extrakty určené na bezpečné použitie často odstraňujú alebo minimalizujú obsah alkaloidov.)

Výskyt a pestovanie

Kostihoj lekársky má pôvod v Európe a západnej Ázii; vyskytuje sa od Britských ostrovov cez strednú a východnú Európu až po Kaukaz. Rozšíril sa aj do severnej Ameriky, kam bol zavlečený kolonistami ako liečivá a krmovinová rastlina.

V prirodzenom prostredí rastie na vlhkých stanoviskách – typicky na okrajoch vôd, pri potokoch, na mokrých lúkach, v lužných lesoch a na zaplavovaných územiach​. Obľubuje ťažšie humózne pôdy bohaté na dusík, s neutrálnou až mierne zásaditou reakciou. Často ho nájdeme na miestach ako priekopy, brehy riek, podmáčané priekopy či okraje polí. Darí sa mu v polotieni aj na slnku, pokiaľ má dostatok vlahy – znesie aj priame slnko, no v suchých pôdach chradne. Vďaka hlbokému koreňu dokáže prežiť kratšie obdobia sucha tak, že čerpá vodu z nižších vrstiev pôdy. Je mrazuvzdorný a prezimuje pomocou podzemného koreňa, z ktorého na jar opäť obrazí.

Na záhradkách sa kostihoj niekedy pestuje zámerne – buď ako liečivá rastlina, alebo na iné účely. Pestovanie je pomerne nenáročné: vyžaduje vlhkú živnú pôdu a polotieň. Rozmnožiť sa dá semenami (ktoré však klíčia pomalšie a nerovnomerne) alebo častejšie delením koreňa. Pri pestovaní treba mať na pamäti, že kostihoj sa vie agresívne šíriť: aj z malého úlomku koreňa ponechaného v zemi vyrastie nová rastlina, preto je ťažké sa ho zbaviť, ak raz niekde zapustí korene.

Zber kostihoja na liečebné účely sa sústreďuje najmä na korene. Tie sa vykopávajú na jeseň (október – november), keď obsah účinných látok vrcholí​. Koreň sa po očistení pozdĺžne rozreže a suší pri teplote do 45 °C. Sušený koreň je zvráskavený, tmavohnedý, zvnútra sivobiely, bez výraznej arómy, s horkastou slizovitou chuťou. Niekedy sa zbierajú aj listy a kvitnúca vňať – tie sa sušia rýchlo v tieni, aby nesčerneli. Vňať však obsahuje menej alantoínu a viac alkaloidov než koreň, preto sa ako oficiálna droga častejšie používajú práve korene.

kostihoj lekársky koreň

Liečebné a kozmetické vlastnosti

  • Hojenie rán a regenerácia tkanív: Kostihoj výrazne podporuje hojenie rán – urýchľuje zaceľovanie poškodeného tkaniva a tvorbu nových buniek. Alantoín v ňom obsiahnutý stimuluje rast buniek kože, svalov aj kostí, čo vysvetľuje jeho tradičné využitie pri zlomeninách a poraneniach​. Obklady a masti z kostihoja sa oddávna používajú na zle sa hojace rany, vredy a zápaly kože, kde napomáhajú regenerácii. Kostihoj taktiež zmäkčuje zatvrdnuté okraje rán a jazvy, čím prispieva k ich lepšiemu zahojeniu.
  • Protizápalové účinky: Účinné látky kostihoja (najmä rozmarínová kyselina, slizy a ďalšie polyfenoly) tlmia zápal– znižujú začervenanie, opuch a bolesť v postihnutom mieste. Po aplikácii kostihojovej masti dochádza k rýchlejšiemu ústupu opuchov a zápalovej reakcie v tkanive​. V ľudovom liečiteľstve sa osvedčil pri zápaloch svalov, šliach, kĺbov aj nervov (napr. pri zápale žíl, zápale okostice či ischiatických bolestiach).
  • Úľava od bolesti (analgetický účinok): Kostihoj pôsobí aj proti bolesti – predovšetkým pohybového aparátu. Pri natieraní na pomliaždeniny, natiahnuté svaly, podliatiny či kĺbové bolesti prináša úľavu vďaka kombinácii protizápalového a hojivého pôsobenia. Kostihoj tak pomáha pri výronoch, pomliaždeninách, natrhnutých svaloch, bolestiach krížov či kolien.
  • Spevnenie kostí a šliach: Tradične sa kostihoj využíval na urýchlenie zrastania zlomených kostí – odtiaľ názov „zrastaj“ či „zrastenec“. Hoci priama schopnosť „zlepiť“ zlomenú kosť nie je zázračná, kostihojové obklady preukázateľne zlepšujú hojenie mäkkých tkanív okolo kosti (svalov, šliach, periostu) a znižujú opuch. Tým nepriamo vytvárajú lepšie podmienky pre hojenie zlomeniny a zmierňujú bolestivosť. Niektoré zdroje uvádzajú, že kostihoj podporuje tvorbu kostného kalusu a regeneráciu chrupaviek, čo sa skúma aj vedecky (napr. alantoín je skúmaný pre jeho potenciál podporiť osteoblasty).
  • Antimikrobiálne pôsobenie: Hoci kostihoj nie je primárne známy ako prírodné antibiotikum, obsahuje triesloviny a ďalšie látky, ktoré brzdia rast niektorých mikroorganizmov. Adstringentný efekt trieslovín pomáha dezinfikovať povrch rán tým, že sťahuje tkanivo a vytvára prostredie menej priaznivé pre baktérie. Niektoré štúdie naznačili aj protihubový účinok extraktu z listov kostihoja (napr. proti plesniam rastlín)​, čo však nemá priame využitie v humánnej medicíne. Pri vonkajšom použití kostihoja na drobné rany každopádne dochádza k ich vyčisteniu a zníženiu rizika infekcie – aj keď slabšie než pri výrazne antiseptických bylinách ako je nechtík či tymian.
  • Kozmetické využitie a starostlivosť o pokožku: V kozmetike patrí kostihoj k osvedčeným ingredienciám pre regeneráciu a upokojenie pokožky. Alantoín izolovaný z kostihoja sa pridáva do krémov a mliek na suchú a popraskanú kožu, do hojivých mastí na popraskané pery či ruky a do prípravkov po opaľovaní – pomáha urýchliť obnovu buniek a upokojiť podráždenie. Kostihojové výťažky zmierňujú svrbenie, začervenanie a podporujú hydratáciu pokožky. Nájdeme ich v pleťových maskách a sérach na podporu hojenia akné alebo drobných jazvičiek, v telových mliekach na ekzematickú pokožku či v balzamoch na pery. Veľmi populárne sú kostihojové masti na kĺby a svaly – v prírodnej kozmetike a liečiteľstve sa kombinujú s inými protizápalovými zložkami (arnika, mentol, gáfor) na masť proti reumatizmu, bolesti chrbta či natiahnutým svalom. Kostihoj je vo všeobecnosti šetrný pri vonkajšom použití (nedráždi pokožku) a vďaka svojim hojivým vlastnostiam je to cenná prírodná zložka pre citlivú pleť.

Spôsoby použitia

Tradičné využitie v ľudovom liečiteľstve

V ľudovej medicíne mal kostihoj široké uplatnenie, najmä zvonka. Využívali sa čerstvé nasekané listy alebo koreň rozomletý na kašu, ktoré sa prikladali ako obklad na zlomeniny kostí, pomliaždeniny, výrony a opuchy kĺbov. Hovorilo sa, že kostihoj „zlepí“ zlomenú kosť – ranu po zlomenine pevne ovíjali plátnom namočeným v odvare z kostihoja alebo natretým kostihojovou kašou, aby urýchlili tvorbu kalusu. Obklady z kostihoja sa tradične dávali aj na boľavé kríže, zapálené žily, podliatiny, výrony členkov, opuchnuté kolená a podobne.

Okrem pohybového aparátu sa kostihoj používal na zle sa hojace rany, vredy a popáleniny – kašovitý obklad vytvoril na rane ochranný povlak a podporil zrýchlené hojenie.

Vnútorne sa kostihoj (vo forme odvaru alebo tinktúry) podával pri krvácaní žalúdka, žalúdočných vredoch, chronickom kašli, hnačkách a zápaloch čriev. Pre svoje slizové látky vedel totiž upokojiť sliznice tráviaceho traktu aj dýchacích ciest. Napríklad pri silnom kašli sa pil sirup z kostihoja na uvoľnenie hlienov a zmiernenie dráždenia priedušiek.

Rovnako sa spomína použitie pri močových kameňoch a zápaloch močových ciest, kde mal odvar z kostihoja pomôcť rozpustiť kamene a pôsobiť protizápalovo. Treba však poznamenať, že už tradiční bylinkári si všimli určitú jedovatosť kostihoja pri vnútornom užívaní – odporúčali ho brať len krátkodobo a v malých dávkach, často v zmesi s inými bylinami. V niektorých prameňoch sa uvádza, že dlhodobé pitie kostihojového čaju môže poškodiť pečeň, čo neskôr potvrdila aj veda (kvôli pyrrolizidínovým alkaloidom). Preto mnoho ľudových receptov zdôrazňovalo, že kostihoj vnútorne len opatrne, alebo radšej vôbec.

kostihoj lekársky

Moderné využitie

V súčasnosti je kostihoj lekársky uznávaný predovšetkým ako účinné externé liečivo na pohybové a kožné problémy. Pre obsah toxických alkaloidov sa vnútorné použitie neodporúča, no o to viac sa cení jeho vonkajšie pôsobenie.

Na trhu existuje množstvo prípravkov s kostihojom určených na natieranie – najmä masti, krémy, gély a roztoky. Populárne sú kostihojové masti na boľavé kĺby, svaly a chrbát, často obohatené o ďalšie zložky (arnika, pagaštan, mentol) na zvýšenie účinku. Tieto masti sa aplikujú pri pomliaždeninách, výronoch, natiahnutých šľachách, bolestiach kolien (artróze), bolestiach krížov, stuhnutom krku a pod. Okrem toho sa vyrábajú aj gély na modriny a opuchy – kostihojový gél pomáha rýchlejšie vstrebať modriny (krvné podliatiny) po úrazoch či operáciách a zmierňuje opuch tkaniva. V dermatológii sa kostihoj využíva v krémoch na hojenie rán, vredov predkolenia, preležanín a iných chronických kožných defektov – zvyčajne ako súčasť kombinovaných prípravkov s ďalšími hojivými látkami (napr. pantenol, alantoín, rastlinné extrakty).

Osobitnou kategóriou sú zubné pasty a ústne vody s obsahom kostihoja. Keďže kostihoj má priaznivý vplyv na spojivové tkanivo a zápaly, pridáva sa do prírodných zubných pást určených na krvácajúce ďasná a paradentózu. Pomáha spevňovať ďasná, tlmiť ich zápal a podporuje regeneráciu sliznice ústnej dutiny. Moderné prípravky však používajú výlučne bezpečné koncentrácie a niektoré sú vyrábané z kultivarov kostihoja s minimom alkaloidov alebo s čiastočne odstránenými alkaloidmi, aby sa predišlo riziku prehltnutia.

Na farmaceutickom trhu v EÚ nie sú schválené žiadne vnútorné lieky z kostihoja (napr. tablety či sirupy) – regulačné úrady, povolili kostihoj iba na vonkajšie použitie (napr. masť pri pomliaždeninách a výronoch). Výnimkou je homeopatia, kde sa využíva silne riedený extrakt z kostihoja vo forme homeopatického prípravku Symphytum na podporu hojenia kostí po zlomeninách. Vzhľadom na vysoké riedenie tieto prípravky neobsahujú merateľné množstvo alkaloidov.

Nežiaduce účinky a kontraindikácie

Napriek svojim liečivým účinkom môže byť kostihoj nebezpečný, pokiaľ sa používa nevhodne. Hlavným problémom sú pyrrolizidínové alkaloidy (PA), ktoré môžu poškodiť pečeň a ďalšie orgány. Tu je prehľad rizík a kontraindikácií:

  • Vnútorné užívanie – NIE: Prípravky z kostihoja sa nesmú užívať vnútorne. Alkaloidy obsiahnuté v rastline sú hepatotoxické – môžu spôsobiť vážne poškodenie pečene (veno-okluzívnu chorobu, až zlyhanie pečene) a sú podozrivé z karcinogénnych a mutagénnych účinkov​.
  • Tehotenstvo a dojčenie: Kostihojové prípravky by nemali používať tehotné a dojčiace ženy. Alkaloidy môžu prechádzať cez placentu k plodu a majú teratogénny (poškodzujúci vývoj plodu) a karcinogénny potenciál​. Taktiež sa vylučujú do materského mlieka. Preto sa v tehotenstve a pri dojčení vyhýbame aj vonkajšiemu použitiu na väčšie plochy kože či dlhodobo.
  • Deti: U malých detí (do cca 3 rokov) sa používanie kostihoja neodporúča vôbec, ani zvonka, vzhľadom na ich citlivejší organizmus. U starších detí sa prípadné vonkajšie použitie musí zvážiť veľmi opatrne a len na malé plochy (napr. na modrinku) a krátkodobo.
  • Aplikácia na otvorené rany: Hoci kostihoj skvele hojí rany, nie je vhodné ho aplikovať na rozsiahle otvorené rany alebo sliznice, kde by sa alkaloidy mohli ľahšie vstrebávať priamo do krvného obehu. Krátkodobé použitie na drobné odreniny je v poriadku, no vyhýbame sa dlhodobému natieraniu hlbokých rán, vredov či poškodených slizníc.
  • Dlhodobé a nadmerné používanie: Aj pri vonkajšom použití je vhodné obmedziť dĺžku aplikácie. Odporúča sa nepoužívať kostihojové prípravky sústavne dlhšie než niekoľko týždňov (max. cca 4–6 týždňov ročne), aby sa minimalizovalo vstrebávanie alkaloidov. Tiež by sa nemali natierať príliš veľké plochy tela naraz. Pri dodržaní týchto pravidiel je riziko minimálne a nežiaduce účinky sú veľmi zriedkavé.
  • Alergia: Reakcie z precitlivenosti na kostihoj sú zriedkavé. U mimoriadne citlivých osôb však môže nastať kontaktná alergia – ak by sa po aplikácii objavilo začervenanie či svrbenie pokožky, je potrebné používanie prerušiť.

Podporené štúdiami

Moderná veda sa intenzívne zaujíma o účinky kostihoja a snaží sa vysvetliť jeho tradične uznávané liečivé vlastnosti. Prebehlo už viacero štúdií, ktoré skúmajú hojenie rán, protizápalové pôsobenie, úľavu od bolesti aj regeneráciu tkanív pri použití kostihoja.

Hojenie rán: Výsledky klinických výskumov potvrdzujú výrazný hojivý efekt kostihoja na kožné poranenia. V randomizovanej dvojito zaslepenej štúdii s 278 pacientmi s čerstvými odreninami v Nemecku dosiahla masť s 10% extraktom z kostihoja výrazne rýchlejšie hojenie rán – hojenie bolo v priemere o ~3 dni kratšie než u kontrolnej skupin ​pmc.ncbi.nlm.nih.gov​. Už po 2–3 dňoch liečby sa rana zmenšovala takmer dvojnásobnou rýchlosťou v porovnaní s nízkou dávkou extraktu. Dôležité je, že neboli pozorované žiadne nežiaduce účinky ani spomalenie hojenia – naopak, rany sa uzatvárali rýchlejšie a novovytvorené tkanivo bolo kvalitné. Tieto výsledky potvrdzujú tradičné tvrdenia o kostihoji ako prostriedku na rýchlejšie zacelenie poranení.

Protizápalové a analgetické účinky: Porovnávací test s diklofenakovou masťou (nesteroidné antiflogistikum): v štúdii so 164 pacientmi s poraneným členkom dosiahla bylinná masť s kostihojom lepšie výsledky než diclofenac – pacienti mali menšiu citlivosť na dotyk, rýchlejšie ustupujúci opuch a lepšiu hybnosť členk ​pubmed.ncbi.nlm.nih.gov. Bezpečnosť oboch liečebných postupov bola výborná, takže autori štúdie konštatovali, že kostihojová masť je účinnou a bezpečnou alternatívou štandardnej liečby výron. Tieto nálezy potvrdzujú silné protizápalové pôsobenie kostihoja – extrakt tlmí tvorbu zápalových mediátorov, znižuje prekrvenie a opuch poškodeného tkaniva a tým sekundárne aj zmierňuje bolesť. Navyše má priamy analgetický efekt (napr. rozmarínová kyselina pôsobí podobne ako nesteroidné antiflogistiká).

Regenerácia chrupaviek a kostí: Okrem mäkkých tkanív sa výskum zameral aj na schopnosť kostihoja ovplyvniť chrupavky a kosti. V jednom experimente na zvieratách i bunkových kultúrach bolo pozorované, že extrakt z kostihoja stimuluje aktivity osteoblastov (kostných buniek) a chondrocytov (buniek chrupavky), čo naznačuje potenciál pre využitie pri hojení zlomenín a poškodených chrupaviek. Klinické dáta u ľudí sú obmedzené, ale existujú kazuistiky rýchleho zahojenia zlomenín pri súbežnej aplikácii kostihojových obkladov. S určitosťou možno povedať, že kostihoj vytvára vhodné podmienky pre hojenie – redukciou zápalu, zlepšením prekrvenia a stimuláciou tvorby nového tkaniva. Hoci je potrebné viac výskumu, prvotné výsledky naznačujú, že kostihoj môže byť prínosný aj pri degeneratívnych ochoreniach kĺbov.

Toxicita a bezpečnosť: Mnohé štúdie sa zaoberali aj otázkou bezpečnosti kostihoja. Vzhľadom na obsah hepatotoxických alkaloidov vedci testovali extrakty očistené od týchto látok. V klinických skúšaniach neboli zaznamenané žiadne abnormálne hodnoty pečeňových testov ani iné závažné nežiaduce účink ​pmc.ncbi.nlm.nih.gov​. Celkovo však moderná veda kostihoj odporúča aspoň pre vonkajšie použitie – ukázalo sa, že keď sa dodržia bezpečnostné opatrenia (obmedzenie alkaloidov, krátka doba použitia), kostihoj skutočne pomáha a môže konkurovať aj klasickým liečivám.

Magické využitie

V ľudovej mágií a čarodejníckych receptoch sa kostihoj objavuje ako prísada do mastí na hojenie (známe „letecké masti“ čarodejníc údajne obsahovali aj kostihoj pre svoje regeneračné schopnosti). Okrem toho sa používal v kúzlach na posilnenie väzieb – či už partnerských (aby vzťah „držal pokope“), alebo komunitných. Sušený kostihoj sa vešal v domácnosti ako ochrana pred úrazmi – gazdiné ho umiestňovali nad dvere stajne, aby sa dobytok nezranil, alebo do domu, aby sa členovia rodiny vyhli zlomeninám. V ezoterických kruhoch sa dodnes hovorí, že kostihoj prináša stabilitu a hojnosť – možno pre jeho schopnosť zakoreniť hlboko v zemi a stále sa rozrastať.

Spirituálne a symbolické vlastnosti

Symbol uzdravenia a celistvosti: Kostihoj lekársky si v ľudovej tradícii vyslúžil povesť takmer zázračnej rastliny schopnej navrátiť telu celistvosť. Pre schopnosť „spájať kosti“ sa stal symbolom uzdravenia a obnovy – zranený či chorý človek nosil pri sebe kúsok koreňa kostihoja ako talizman, ktorý mal urýchliť hojenie. V niektorých regiónoch sa verilo, že vložením koreňa kostihoja pod obväz sa nielen fyzicky podporí zrastanie kosti, ale aj magicky privolá sila života späť do poraneného miesta. Kostihoj tak predstavoval princíp zjednotenia a zacelenia – to, čo je rozbité alebo zlomené (či už kosť alebo aj medziľudské vzťahy), sa môže znovu spojiť.

Magické „zlepenie“ mäsa: V ľudových povestiach o kostihoji sa objavuje motív, že má takú moc zlepovať tkanivá, až dokáže spojiť aj kusy mäsa. Hovorilo sa, že ak varíte kostihoj v polievke s mäsom, jednotlivé kúsky mäsa sa vám počas varenia spoja dohromady. Táto predstava vychádzala z pozorovania sliznatosti koreňa – vriaca kostihojová kaša skutočne pôsobí želatínovo a pri chladnutí tuhne, akoby lepidlo. Hoci ide skôr o kurióznu poveru, metaforicky zdôrazňuje silu kostihoja „zlepiť“ čo je poškodené.. V niektorých starých textoch sa dokonca spomína, že kostihoj pridávaný do kúpeľa môže „zoceliť“ telo aj ducha – odobrať z človeka chorobu a navrátiť mu celistvosť.

Ochrana na cestách: Sušený koreň kostihoja nosili pocestní ako amulet pre šťastnú cestu. Najmä v Anglicku existovala povera, že kúsok kostihoja v batožine zaručí, že sa cestovateľ vráti domov živý a zdravý a že sa mu nestratia kufre. Kostihoj mal chrániť pred zraneniami na cestách – akoby symbolicky držal kosti pokope aj pri pádoch či nehodách. Táto tradícia mohla vzniknúť preto, lebo kostihoj rástol popri cestách a brodoch, takže bol ľahko dostupný pocestným, ktorí si ním ošetrovali boľavé nohy a otlaky. Postupne sa mu pripísala aj ochranná moc – podobne ako mnohé iné byliny mal odháňať zlé sily a nešťastie.

Najvhodnejší čas na zber kostihoja lekárskeho

Fáza Mesiaca (lunárna fáza)

Podľa tradičných lunárnych zásad je najlepšie zbierať kostihoj počas ubúdajúceho Mesiaca, zvlášť v období pred novom (novoluním). Vtedy sa životná sila rastliny sťahuje skôr do podzemných častí – energia je hlboko v koreňoch. Už staroveký učenec Plínius starší konštatoval, že Mesiac „keď sa k Zemi približuje, plní všetky telá, a keď sa vzďaľuje, vyprázdňuje ich“​, čo vystihuje princíp, že pri cúvajúcom (ubúdajúcom) Mesiaci sa miazga a účinné látky sťahujú dolu do koreňa. Aj v biodynamickom kalendári Rudolfa Steinera sa odporúča zber koreňov v čase klesajúceho Mesiaca (descendentná fáza), keď „Zem akoby vdýchla a sťahuje sily ku koreňom. Tento lunárny rytmus zabezpečí, že koreň kostihoja bude najsilnejší a obsahuje maximum liečivých látok.

Optimálna denná doba zberu

Večer (podvečer) je tradične považovaný za najvhodnejší denný čas na vykopávanie koreňov kostihoja​. V podvečerných hodinách po západe Slnka sa rastlina ukladá “k spánku” – šťavy už necirkulujú tak intenzívne v stonkách a listoch, ale sústredia sa v podzemku. Zber v tomto čase tak minimalizuje straty účinných látok a vlhkosti. Niektoré pramene pripúšťajú aj skoré ráno (po opadnutí rosy) ako alternatívu, v každom prípade sa však vyhýbame poludniu – na pravé poludnie býva sila rastliny skôr v kvetoch a listoch a koreň by mohol byť ochudobnený. Zber večer zabezpečí, že vykopaný koreň je plný živín a esencií z celého dňa, čo prispieva k jeho liečivej sile.

Planetárna korelácia (astrologické priradenie)

V hermeticko-astrologickej tradícii je kostihoj lekársky priradený planéte Saturn (často konkrétne znameniu Kozorožca, ktorému Saturn vládne). Staré herbáre – napríklad astrológ Nicholas Culpeper – ho opisujú ako „bylinu Saturnu“​. Táto planetárna korelácia nie je náhodná: Saturn v astrológii ovplyvňuje kosti, kĺby a pevné štruktúry tela​ a nesie kvality chladu, sucha a pomalej regenerácie. Práve to zodpovedá povahe kostihoja – jeho schopnosti hojiť zlomeniny a “zvárať” poškodené tkanivá. Pod vplyvom Saturnu má kostihoj zosilnenú schopnosť spájať a spevňovať, čo vysvetľuje, prečo tradiční alchymisti odporúčali zbierať a pripravovať kostihoj v čase silného vplyvu Saturnu. Saturnská energia dodáva byline stabilitu a konzolidujúci účinok, ktorý je kľúčový pre liečenie kostí – odtiaľ pochádza i tradícia zaradiť zber kostihoja práve do “saturnského” času.

Zdroje

  1. Staiger C. Comfrey: a clinical overview. Phytother Res. 2012 Oct;26(10):1441-8. doi: 10.1002/ptr.4612. Epub 2012 Feb 23. PMID: 22359388; PMCID: PMC3491633. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3491633/
  2. Staiger C. Comfrey root: from tradition to modern clinical trials. Wien Med Wochenschr. 2013 Feb;163(3-4):58-64. doi: 10.1007/s10354-012-0162-4. Epub 2012 Dec 7. PMID: 23224633; PMCID: PMC3580139. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3580139/
  3. D’Anchise R, Bulitta M, Giannetti B. Comfrey extract ointment in comparison to diclofenac gel in the treatment of acute unilateral ankle sprains (distortions). Arzneimittelforschung. 2007;57(11):712-6. doi: 10.1055/s-0031-1296672. PMID: 18193693. – 10.1055/s-0031-1296672
  4. Drugs and Lactation Database (LactMed®). Bethesda (MD): National Institute of Child Health and Human Development; 2006-. Comfrey. Updated 2021 May 17. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/
  5. Mahmoudzadeh E, Nazemiyeh H, Hamedeyazdan S. Anti-inflammatory Properties of the Genus Symphytum L.: A Review. Iran J Pharm Res. 2022 Apr 5;21(1):e123949. doi: 10.5812/ijpr.123949. PMID: 36060906; PMCID: PMC9420230. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC9420230/